V Matúšovom evanjeliu pri Ježišovom narodení čítame slová proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna, a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“
V predposlednej kapitole toho istého evanjelia Ježiš trpí na kríži a jeho posledné slová znejú: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
O pár dní neskôr sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavuje v Galilei jedenástim učeníkom, vysiela ich do sveta a hovorí: „Ja som s vami po VŠETKY dni až do konca sveta."
Čo sa to počas týchto niekoľkých rokov udialo? Boh prichádza k ľuďom vo svojom synovi, potom ho opúšťa, aby nám následne jeho slovami sľúbil, že nás nikdy neopustí? Čo sa stalo na kríži, je a stále bude do istej miery tajomstvom/mystériom. Ježiš sa za nás stal hriechom, aby sme my získali jeho spravodlivosť (2.list Korinťanom 5:21). Zomrel, aby sme my získali Život. ...možno sa v hriechu ocitol opustený Bohom, aby sme sa my už nikdy nemuseli. Asi preto nám nakoniec sľubuje „ja som s vami až do konca sveta“.
V skutočnosti Ježišovo "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil" nie je “len” nárek. Kristus na kríži zámerne cituje konkrétny 22. žalm. Posiela nám tým odkaz. V Ježišových časoch žalmy nemali čísla, ako dnes. Volali sa podľa prvých slov ich veršov. Toto je dôležitý fakt, pretože, hoci sa tento žalm začína nárekom, končí nádejou: „Veď on neopovrhol biednym úbožiakom ani sa ho neštítil. Neodvrátil od neho svoju tvár; vypočul ho, keď volal o pomoc... Potomstvo mu bude slúžiť. O Pánovi bude rozprávať budúcim pokoleniam. Bude prichádzať a zvestovať jeho spravodlivosť budúcemu ľudu: „On to urobil.“
Áno, On to urobil: už NIKDY nás hriech neoddelí od Jeho lásky, VŽDY nás bude bezvýhradne milovať a NAVŽDY nám bude nablízku.
Možno povieš: “Ale ja sa aj tak cítim osamelý/á, niekedy sa cítim pod psa. Zažívam krivdu, neprijatie, beznádej...
Môj milý/moja milá, naše pocity nie vždy hovoria pravdu o našom skutočnom stave. Život je často ťažký a možno nevládzeš kráčať ďalej. No pravda je, že si dokonale milovaný/á, prijatý/á a Boh je stále s tebou. Akokoľvek sa cítiš, On je s tebou až do skončenia sveta. NIKDY ťa neopustí. Tento svet ešte nie je dokonale „vykúpený“, preto vidíme a často cítime krivdu, nespravodlivosť... No SKUTOČNÝ život - ten, ku ktorému spejeme a určite dospejeme - je dobrý a plný lásky. Toto je naša nádej. On to urobil. Volajme Hosanna! „Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia.“ (2.list Korinťanom 5:19)
Boh nám hovorí:
Nie si sám, poznám tvoje trápenie, tvoje tajomstvá aj pocity, tvoje túžby aj sklamania - a prijímam ťa s týmto všetkým. Poď taký aký si.
Ježiš hovoril, že máme nazývať Boha „Abba“. Čo znamená „ocko“. Vo viere sme Jeho deti. Nie sme sami. Sme spolu a on je s nami. Ako bližšie môže Boh k tebe prísť než ako Otec ku svojim deťom?
Modlíme sa Otče NÁŠ, nie Otče môj - sme v tom spolu… Nie sme sami.
Možno si myslíš, že si nehodný, nedokonalý a nezaslúžiš si Božiu lásku či prijatie. Ale ty ju už máš. Len ju prijmi a uver v ňu. Uver, že nie si sám. To je krok, ktorý mení život.